Hokejbal
| Skaličan trénerom švajčiarskej reprezentácie! |
 |
 |
| Pondelok, 16 Január 2012 13:57 |
 Kedysi, ako sa na šikovného chlapca zo Skalice patrí, začínal s hokejom, a hoci si v sezóne 1996/97 zahral aj slovenskú extraligu, jeho športové sny sa naplnili až v hokejbale. Tibor Kapánek, ktorý odohral ako aktívny hráč svoj posledný zápas vlani na Svetovom pohári v Plzni, kde doviedol ako kapitán svoj švajčiarsky tím Oberwil Rebells k historickému triumfu, sa stal už legendou slovenského hokejbalu. V drese našej reprezentácie štartoval na piatich majstrovstvách sveta, na ktorých získal jednu striebornú a štyri bronzové medaily. Potom, čo ho v susednom Česku vyhlásili za hokejbalistu roka 2005, odišiel legionárčiť do Švajčiarska, kde sa stal šesťnásobným majstrom krajiny a historicky najúspešnejším hokejbalovým legionárom.
Svojimi výkonmi si získal v krajine helvétskeho kríža obrovský rešpekt, za ktorý zožal úspech na sklonku uplynulého roku, keď ho Švajčiarska hokejbalová únia (SSHA) poverila funkciou reprezentačného trénera krajiny... Koľko kandidátov bolo na post reprezentačného trénera a kto boli tvoji súperi? „Vlastne ani neviem a poviem na rovinu, ani ma to veľmi nezaujímalo. Po odoslaní mojej kandidatúry som čakal, či sa mi zo Švajčiarskej hokejbalovej únie ozvú, alebo nie. Ozvali sa, a tak sme začali koncom septembra rokovať. Rokovania trvalo pomerne dlho, no nakoniec sme sa dohodli a podpismi sme svoju spoluprácu spečatili 15.decembra 2011.“ Čo podľa teba s odstupom času rozhodlo, že Švajčiari poverili vedením svojej reprezentácie legionára so Slovenska ? „To neviem takto povedať. No asi moje skúsenosti a výsledky s mojím klubom Oberwil Rebells, kde som od sezóny 2005/2006 pôsobil na pozícii hrajúceho trénera. Je pravda, že som mal vždy aj nejakého asistenta, no všetko bolo hlavne na mojich pleciach. Tréningy, zostava, systém hry, presilovky, oslabenia no vlastne všetko. S klubom sme vyhrali 6x po sebe ligu, 5x Švajčiarsky pohár, 2x sme boli v semifinále Európskeho pohára a nakoniec sme v auguste 2011 vyhrali Svetový pohár v Plzni, a to ako prvé mužstvo zo Švajčiarska, čo vôbec získalo nejakú medailu z podobnej akcie. Takže asi preto som bol vybraný...“ Čo pre teba znamená post reprezentačného trénera Švajčiarska? „V prvej rade je to pre mňa veľká česť a na druhej strane veľká výzva, dokázať niečo nielen na ihrisku, čo sa mi dúfam podarilo, ale aj zo striedačky. Je mi jasné, že odo mňa ako od cudzinca budú očakávať výsledky, no už pri našich rokovaniach som im vysvetľoval, že variť sa dá len zo surovín, ktoré máte k dispozícii. Hral som však 6 rokov švajčiarsku ligu, takže viem, aký potenciál majú jednotliví hráči. Najväčší problém Švajčiarov je v tom, že hrajú ligu 4 + 1 bez ofsajdov. To bola moja z prvých požiadaviek, aby sa od sezóny 2013/2014 hrala súťaž minimálne s ofsajdmi. Som zvedavý, či to tak bude alebo nie.“ Ako jeden z najúspešnejších hráčov v histórii slovenského hokejbalu máš doma veľa priateľov, nielen v Skalici, ale po celom Slovensku. Ktorí z nich patrili medzi tvojich prvých gratulantov? „Je pravda, že som dostal niekoľko gratulácií a povzbudzujúcich odkazov hneď po tom, ako sa to roznieslo cez sociálne siete. Doma v Skalici to s tými najlepšími kamarátmi určite rozoberieme niekde na pivku... Medzi prvých gratulantov patrili nielen hráči z nášho klubu a vedenia, no aj hráči a funkcionári z iných klubov, čo ma obzvlášť potešilo. Samozrejme, aj moji bývalí spoluhráči a tréneri zo Slovenska. Sám som bol prekvapený, ako rýchlo sa to roznieslo po svete.“.  Budeš vykonávať trénersky post iba pri reprezentácii, alebo aj pri klubu Oberwil Rebells? „Uvidíme. Som zástancom toho, aby tréner reprezentácie nebol trénerom nejakého klubu, predsa len je to otázka zainteresovanosti. Momentálne nie som trénerom Oberwil Rebells, a čo bude od novej sezóny neviem, nechám sa prekvapiť.“ Už si sa stretol ako tréner so svojimi zverencami? Kedy ťa čaká prvé sústredenie a prvý zápas s reprezentáciou? „So svojimi zverencami som sa zatiaľ nestretol, len s mojimi asistentmi, s ktorými som mal osobné stretnutia. Mal som vo svojom zozname 5 mien a išiel som postupne. Som rád, že mi stačilo osloviť len prvých dvoch a asistentov som mal vybraných. Aj to je pozitívne, že majú chuť so mnou spolupracovať. Prvý zraz širšieho výberu máme naplánovaný na 21. januára, bude to taký jednodňový zraz, kde si chcem chlapcov otestovať, no hlavne im vysvetliť, čo od nich budem očakávať a vyžadovať. A prvý zápas? Možno niekedy v júni by som si vedel predstaviť konfrontáciu s nejakým mužstvom. Záležať bude na tom, či sa zúčastníme na majstrovstvách Európy v Maďarsku, alebo nie.“ Sú medzi adeptmi na reprezentačný dres aj nejakí legionári so švajčiarskym pasom? Pýtame sa preto, či nechceš zlanáriť do svojho tímu nejakých Slovákov... „Na to, aby mohol hrať niekto za švajčiarsku reprezentáciu, by musel hrať švajčiarsku ligu a musel by mať v krajine pracovné alebo študijné povolenie. Ale o tom som zatiaľ nepremýšľal. Je tu zatiaľ jeden Čech ( Petr Ryboň ), ktorý hral za Švajčiarov už na MS 2011 v Bratislave. Bude mať možnosť predstaviť sa aj v mojom výbere.“ Boli ti ako trénerovi uložené konkrétne ciele, ktoré máš s reprezentáciou dosiahnuť? Čo bude vrcholom tvojej prvej reprezentačnej sezóny? „O cieľoch sme, samozrejme, debatovali. Vedenie SSHA ich malo až prehnané, čo najskôr by chceli hrať o medaily, a tak som ich musel uviesť na pravú mieru a troška vrátiť nohami na zem. Mojím cieľom je zlepšenie sa oproti posledným MS, hrať určitý systém a nie iba na náhodu, a samozrejme hokejbalovo napredovať. Mojím vrcholom a cieľom budovania a prípravy mužstva sú MS 2015, ktoré sa budú konať u nás v Zugu. Mojím snom je bojovať v semifinále. Viem, že to bude neľahká úloha, no nie je ani nereálna. Viem, aká je sila týchto chalanov, treba sa len poriadne pripraviť a hrať to, čo je potrebné. Švajčiari dosiahli najlepšie umiestnenie na MS 2003, keď obsadili 5. miesto. Mojím cieľom je toto umiestnenie prekonať, i keď to bude určite náročné, pretože kvalita mužstiev sa veľmi vyrovnáva a špička svetového hokejbalu sa rozrastá. Za stálou trojicou Kanada, Slovensko a Česko je ďalších 6-7 krajín, ktoré sú na podobnej úrovni. No som maximalista a aj moje ciele sú maximálne.“ Na aký čas si dostal dôveru švajčiarskeho hokejbalového zväzu? „S tým sme nemali žiaden problém. Ako som už spomínal, mojím cieľom sú MS 2015, a s tým som podával aj moju kandidatúru. No problém nastal s financiami pre reprezentáciu, keďže ja som mal trošku inú predstavu ako vedenie SSHA. Zmluva je zatiaľ podpísaná do 15. 7. 2012 s opciou do 15. 7. 2015. Opciu a samozrejme aj podmienky a plán prípravy do MS 2015 musia schváliť na valnom zhromaždení SSHA začiatkom júla 2012. Potom sa uvidí, či budem v mojej práci pokračovať alebo nie.“ V čase tvojho aktívneho hráčskeho pôsobenia v krajine helvétskeho kríža si si privyrábal aj ako záhradník. Hoci v hokejbale nelietajú veľké peniaze, predsa len – je funkcia reprezentačného trénera platená tak dobre, aby si sa mohol venovať len svojej trénerskej práci? „Cha-cha-cha. Musel som sa zasmiať. V čase hráčskeho pôsobenia som si neprivyrábal ako záhradník, ale bol som zamestnaný ako záhradník. Hokejbal bol mojím koníčkom, a bol odmeňovaný diétami a určitou prémiou za trénovanie. Peniaze sa tu naozaj netočia, ani nie veľké, skôr žiadne. Funkcia reprezentačného trénera nie je vôbec platená. Aj preto boli naše rokovania také dlhé. Švajčiari si mysleli, že to budem robiť zadarmo, a dokonca do toho investovať vlastné financie. Nakoniec sme sa dohodli tak, že mi budú pokryté všetky výdaje spojené s funkciou, aby som bol minimálne na nule. Je to smutné, no hokejbal vo Švajčiarsku je na úplne amatérskej úrovni, a tak to funguje aj vo vedení SSHA. Skôr by som povedal, že na klubovej úrovni je to aj lepšie ako na reprezentačnej. Možno by som viac dostal ako tréner Oberwil Rebells, no je to pre mňa nová výzva a ja chcem zistiť čo sa dá dokázať aj v tejto oblasti a pozícii...“ Máme za sebou už vianočné sviatky aj Silvestra. Kde si ich strávil a čo si želáš do nového roka, v ktorom má švajčiarska reprezentácia prvýkrát v histórii zahraničného trénera? Sviatky , tak ako každý rok, sme strávili spolu s rodinou doma na Slovensku, v Skalici a v Závode. Silvestra sme tiež oslávili len v kruhu najbližších, keďže naša dcérka má len osem mesiacov a ešte stále potrebuje maminu. A moje želania? Rodine hlavne zdravie. A pokiaľ ide o moju novú funkciu, aby som mohol v práci pokračovať aj po valnom zhromaždení a pripraviť mužstvo na MS 2015 ako najlepšie viem.“ Dušan Duchovič, foto archív TK |
